Podľa SZO je syndróm diabetickej nohy charakterizovaný ako infekcia, ulcerácia a/alebo deštrukcia hlbokých tkanív spojená s neurologickými abnormalitami a s rôznym stupňom ischemickej choroby dolných končatín. Táto komplikácia sa v priebehu choroby môže rozvinúť u 5 – 15 % diabetikov a môže sa skončiť až amputáciou dolnej končatiny. Riziko amputácie dolnej končatiny je u diabetikov 15- až 40-krát vyššie než v bežnej populácii, približne 40 – 60 % všetkých netraumatických amputácií dolných končatín sa uskutočňuje práve u pacientov s diabetom. Amputácie sú asociované s rastúcim rizikom reamputácie tej istej končatiny, kontralaterálnej končatiny a so zvýšenou mortalitou v prvých 2 – 5 rokoch po amputácii. Až v 85 % všetkých amputácií končatín u diabetikov sa zistí príčinná súvislosť s predchádzajúcimi ulceráciami na nohách. Ročne vznikne diabetický kožný defekt u 2,0 – 2,5 % pacientov a postihuje v priebehu života 15 – 25 % diabetikov; aj po zahojení ulcerácie pretrváva riziko výskytu novej ulcerácie (10). Syndróm diabetickej nohy je v súčasnej dobe aj závažným ekonomickým problémom. Finančné náklady na komplikácie postihujúce nohu diabetika sa pohybujú od 20 % (v rozvinutých krajinách) po 40 % (v rozvojových krajinách) celkových výdavkov vynaložených na liečbu diabetu a jeho komplikácií.

Klasifikácia

Najznámejšou a najčastejšie používanou klasifikáciou syndrómu diabetickej nohy je klasifikácia podľa Wagnera, ktorá je založená na posúdení hĺbky ulcerácie a prítomnosti infekcie.

Wagnerova klasifikácia diabetickej nohy: 

  • Stupeň 0 - Vysoké riziko vzniku ulcerácií
  • Stupeň 1 - Povrchový vred
  • Stupeň 2 - Hlboký neinfikovaný vred
  • Stupeň 3 - Flegmóna nohy
  • Stupeň 4 - Lokalizovaná gangréna nohy
  • Stupeň 5 - Gangréna celej nohy
  • Nedostatkom Wagnerovej klasifikácie je, že stupne 1 – 3 nerozlišujú, či je, alebo nie je prítomná ischémia, ktorá výrazne zhoršuje prognózu.
  • Prítomnosť infekcie zahŕňa Texaská klasifikácia.

Texaská klasifikácia diabetickej nohy

Podľa hlavných patogenetických mechanizmov vývoja diabetických ulcerácií možno diabetickú nohu rozdeliť do 3 typov: neuropatická (45 – 62 %), ischemická (7 – 13 %), zmiešaná, neuroischemická (25 – 45 %). Základný rozdiel medzi ischemickým a neuropatickým postihnutím je v lokalizácii ulcerácií. Ischemické defekty sa vyskytujú na akrálnych častiach nohy (prsty, päta), kým neuropatické defekty sú charakteristicky lokalizované na plante pod hlavicami metatarzov (malum perforans). Etiopatogenéza diabetických ulcerácií je komplexná, lézie na nohách u diabetikov sú výsledkom pôsobenia niekoľkých rizikových faktorov. V najväčšej miere sa uplatňuje diabetická neuropatia (distálna symetrická senzitívno-motorická a autonómna) v spojení s dia­betickou angiopatiou, osteoartropatiou a infekčnými komplikáciami. Predisponujúcim terénom zvyšujúcim riziko SDN sú vrodené a získané deformity nôh a poruchy biomechaniky chôdze.